Malý výlet všetko mení...

Keďže som pracovala v jenom nemenovanom butiku, ktorý oslavoval v tom čase 2. narodeniny, bola som pozvaná na oslavu. S nadšením sme s kamoškou zariadili všetky veci okolo toho, aby som si urobila aj predlžený víkend v hlavnom meste.

Keďže som pracovala v jenom nemenovanom butiku, ktorý oslavoval v tom čase 2. narodeniny, bola som pozvaná na oslavu. S nadšením sme s kamoškou zariadili všetky veci okolo toho, aby som si urobila aj predlžený víkend v hlavnom meste.

Pricestovala som už v stredu. Oslava sa konala v butiku. Všetko prebiehalo pekne, módna prehliadka, vystúpenie skupiny Twiins. Na prehliadke som stála vedľa snúbenca kamošky. Po chvíli dorazil jeho brat, letmo som si ho všimla. Netrvalo dlho a už som bola predstavená. Ahoj. Ahoj. Vtedy padla aj otázka: „Páči sa ti môj brat?“ Odpoveď z mojej strany bola v sekunde: „Nie!“ Po prehliadke bol catering a rozprávali sme sa všetci medzi sebou. V jednej chvíli som si uvedomila, že jeho brat je fakt fešák, ak si odmyslím ako sa sebecky tvári. Vážna tvár mu vôbec nepristala. Pozerala som sa ne neho dovtedy, pokiaľ sa naše pohľady nestretli. Stop! Nepáči sa mi, nie, nie, nie… Odišli všetci. Po skončení všetkého sme si šli ešte sadnúť na vínko a tak unavené a vyčerpané domov. Zajtra nás čaká ďalší deň. Ja som na ďalší deň zostala doma a kamoška musela ísť do práce. Čakala som jej snúbenca a poobede sme šli do mesta a vyzdvihli sme ju z práce. Na jej budúceho švagra som si ani nespomenula, veď som ho nestretla od oslavy, tak načo si s ním lámať hlavu. Večer sme si šli sadnúť pokecali sme a unavení okolo polnoci zaľahli do postelí. Ráno som šla už aj ja s ňou do práce, lebo na obed končila a mali sme naplánovaný výlet s ich kamošom. V práci sme sa rozprávali a navrhla som jej zo srandy, nech napíše svojmu budúcemu švagrovi, že nech dá chladiť šampanské. Odpoveď dorazila rýchlejšie ako sme čakali. „Nerobte si zo mňa srandu.“ My sme si nerobili, ale viac sme mu nenapísali. Prišiel po nás ich kamarát. Prešli sme skoro polovicu hlavného mesta. Vyšlo nám krásne počasie na všetky pamiatky a malé námestia. To mesto sa dá vážne prejsť, za jeden víkend sme už sa chystali zo Slavína domov, prišiel po nás snúbenec kamošky. Všetci štyria sme šli k nim domov, že ideme sa ešte prejsť pod Devín k Morave. Mne to nedalo a tak som poslala správu aj ja : „Verím, že sa šampanské na večer už chladí.“ Odpoveď : „V obchode sa dá kúpiť už aj chladené.“ Koniec konverzácie. Zasmiala som sa a viac nič.

Už keď sme boli nachystané, snúbenec kamošky v tej chvíli zavolal svojmu bratovi, že či sa neide s nami prejsť. Mňa oblial pot. V hlave samé nie, nie, nie. Ja si z neho uťahujem a on ide s nami. Panebože. Nie je návratu. Nevadí som si pomyslela. Veď som na malej dovolenke. Treba si užiť každý okamih. Jasné, že šiel s nami. Cítila som sa zvláštne. Sedel pri mne v aute. Obrovský chlap. Ja som sedela v strede a z druhej strany sedel ten ich kamarát. Naše telá sa úplne dotýkali. Nechcela som dovoliť svojim myšlienkam na to, čo mysleli. Len jedna noc s ním, nič viac. Hovorila som si, že sa nemôže mi nič stať a už to neviem ani ovplyvniť, lebo sama som si to vybrala. Všetky končeky prstov sa mi začali chvieť. Už vtedy som asi chcela som patriť jemu v tej chvíli, keď som cítila jeho telo. V duchu som si hovorila: „Už nech som v jeho náručí a nech ma bozkáva všade, nech sa moje telo pod ním aj rozpadne.“ Bolo mi v tej chvíli úplne jedno ako to dopadne.

Vlastne tá prechádzka bola posledný aprílový podvečer a my sme sa prechládzali okolo rieky Moravy a naše pohľady sa stretávali vkuse. Neviem či to už nasvedčovalo tým správam, alebo to cítil, že to nebola žiadna sranda, ale že to myslím vážne a v tej chvíli chcem mu patriť. Navečerali sme sa všetci spoločne a že večer si dáme citrónovú vodku a oslávime môj predĺžený víkend. Alkohol odbúrava zábrany a bude nám dobre. Pri tej uvoľnenej atmosfére, sme sa dostali už k letmým dotykom, ktoré si nemohol nik všimnúť.
Keď sme sa sami ocitli na balkóne a jeho pery skončili nečakane na mojich. Nebránila som sa a bozky som opätovala. Chutili mi úplne najviac. Môj vnútorný pocit sa zväčšoval viac a viac šťastím, že bude to tak ako som si túto noc predstavovala.

Kamoška s priateľom, šli spinkať a my sme ostali v ich obývačke celú noc. Po chvíli sme dostali na seba neuhasiteľnú túžbu venovať svoj čas tomu druhému. A aj tak to bolo. Milovali sme sa do úplného svitania. Bol nežný, no vôbec som to neočakávala…