13. Poteší aj maličkosť

Pred pár dňami som ani len neverila, že budem väčšinu voľného času tráviť v jeho spoločnosti. Samozrejme vrámci možností sme sa videli dosť často. Aj naše prechádzky nemali konca kraja. Jednoducho spolu nám bolo skvele.

Pred pár dňami som ani len neverila, že budem väčšinu voľného času tráviť v jeho spoločnosti. Samozrejme vrámci možností sme sa videli dosť často. Aj naše prechádzky nemali konca kraja. Jednoducho spolu nám bolo skvele.

Nekonečné rozhovory pri prechádzaní po práci. Skutočne dobrý film v kine bol jedno z mála okamihov, kedy som si uvedomovala, že chcem byť s ním. Stále sme sa mali o čom rozprávať mali sme spoločných veľmi veľa tém. Tešila som sa, že konečne môžem byť pri niekom sama sebou. Nehrajem sa na nič a ani to neplánujem. Jednoducho čo si myslím to poviem.

Po spoločnej noci u neho doma sme sa prebudili to veľmi pekného slnečného dňa. S úsmevom ma poprosil, či by som mu neurobila raňajky. „Dal by som si s tebou praženicu, ja idem vyvenčiť Spajka.“ Pohľad s pod periny v mojom prípade znamenal súhlas: „Nevidím v tom žiadny problém.“ Mala som ešte čas. Šiel taktiež nakúpiť aby sme mali čerstvé pečivo. Pomaličky som vstala káva ma už čakala na stole. Jednoducho prežívala som sen každej ženy. Pri pomyslení, na neho mi naskakovali zimomriavky a nemohla som uveriť prečo vlastne. Určite som už zaľúbená až po uši a postupne to bude vychádzať na povrch. Nebránila som sa tomu, no jemu to zatiaľ nepoviem. Budem sa držať v úzadí s pomyslením, aby som ho nevyplašila. Vnútri jeho osobnosti sledujem, že je zraniteľný pri niektorých témach nemá skoro žiadnu reakciu. Veľmi ťažko sa dostávam k niektorým informáciám, ktoré ma zaujímajú.

Dala som si rannú kávičku a začala som mu robiť raňajky. Čoskoro by sa mal vrátiť z rannej prechádzky. Netrvá to veľmi dlho maximálne 20 minút.
Po chvíli som počula ako sa otvárajú dvere. Stihla som spraviť praženicu, umyť sa, namaľovať sa a ešte som sa aj prezliekla. Asi bol von dlhšie. Nevadí.

S úsmev som ho zbadala v dverách kuchyne a v ruke držal kyticu kvetov. Len tak pre potešenie. Krásna kytica plná rôznorodých poľných kvetov. „Tá je pre teba len.“ vyletelo z neho a ani nevedel čo chcel asi povedať. „Ďakujem, ja mám pre nás pripravené raňajky.“ Pochutnali sme si na nich. Vyzeralo to, ako keby sme nejedli týždeň, nie len jednu noc. Bola som pochválená.

Sedeli sme si po raňajkách len tak v obývačke a užívali sme si v tej chvíli samy seba. Stále sa sa rozprávali. On mi ležal v náručí a ja som ho hladkala po vlasoch. Neskutočný pocit ako veľmi cítite, že k sebe patríte a ešte to ani neviete. Ako veľmi túžite byť s tým človekom dennodenne aj keď sa to nedá. Ako veľmi by ste ho chceli stále bozkávať a milovať sa s ním. Ako veľmi túžite aby vám celý patril. No nemáte ešte právo. Ak jeden momentálne nesúhlasí, no vám to tak pripadá, tak máte smolu. Obrovskú.

Postupom času si môžete možno nárokovať, na čas strávený s druhou osobou. Alebo jednoducho vyjde vám, že budete spolu šťastní. Len jednoducho potrebujete istotu, že aj ten druhý berie začínajúci vzťah tak ako aj vy.
Pri oddychu v obývačke sme sa rozhodli, že pôjdeme na malý výlet. Chceli sme sa prejsť, nemôžme celý deň pozerať telku. Veď je to nezdravé.

Sadli sme si do auta a už sme cestovali. Kam to som, nevedela. Krásny deň a my sme spolu celý. Nerieši sa nič. Vôbec nič. Vystúpili sme z auta na nejakom parkovisku, kde som zazrela Starý most. Prechádzka po starom moste a ešte aj kávičke v centre nám padnú vhod. Lenže sme stále asi akože pár. Neviem si to vysvetliť. No ja som stále nenabrala odvahu sa spýtať či sme oficiálny pár alebo čo je vlastne medzi nami.

Stále váham ako nato…