Rozhodnutie bolo na mne...

Nastal deň kedy som mala ísť domov.  Cítila som sa ako malé dieťa, keď sa balí z letných prázdnin od babky a ide domov. Kedy sa vlastne môžem vrátiť? Prečo sa chcem vlastne vrátiť?

Nastal deň kedy som mala ísť domov. Cítila som sa ako malé dieťa, keď sa balí z letných prázdnin od babky a ide domov. Kedy sa vlastne môžem vrátiť? Prečo sa chcem vlastne vrátiť?

Pre ten neskutočný víkend čo som zažila? Len včera, keď sme vstali po tých pár hodinách spánku, sme mali za sebou krásnu noc. Rozprávali sme sa ako keby sme sa poznali celý život. Vtedy spoznáte človeka najviac. Nehovorím už o tých fantastických chvíľach. Pri balení sa som si dávala dohromady čo všetko sme spolu už zažili.

Len včera, zaspomínala som si. Krásny slnečný deň. Bol 1.máj. Máj lásky čas, kto by tomu vo svojom živote veril. Pobozkať sa pod rozkvitnutou čerešňou ti prinesie lásku na celý život. Nestačil by rozkvitnutý hocijaký strom? Musí byť to práve čerešňa? Nie je náhoda, že práve v máji začína láska? Podľa mňa môže začať len vtedy ak narazíte nepriamo do toho pravého. Alebo niekto Vám ukáže, že vo svete nie je len zlo, ale aj dobro.

Po raňajkách sme sa obliekli, že ideme k ich známemu si zastrieľať na strelnicu. Netušila som, že aj taký program máme v pláne. Tešila som sa, posledný krát som strieľala asi na brannom cvičení, ale zo vzduchovky. Nápad za 100 bodov. Ideme. Dorazili sme do strelnice. Zoznámili sme sa, popozerali sme si výstavku z obdobia vojny. Dostali sme slúchadlá a zbrane. Zaviedol nás do miestnosti kde sme si mohli vyskúšať strieľať na neznámeho. Predstavte si, že chcete niekoho zabiť. Predstava ako taká, nie je vôbec príjemná, ale určite každý chcel niekoho podvedome za niečo zničiť a nevidieť toho človeka. Môj výsledok bol prekvapivý. Ani jeden náboj nešiel mimo. Ako mi povedali po mojom výkone: „Teba sa len báť treba, nechcel by som mať takú ženu, čo tak dobre strieľa.“ Neviem, či ma to malo potešiť, alebo som si mohla myslieť, že nenájdem si žiadneho chlapa po tomto výkone. Každý sme si postrieľali. Výsledky sme mali pomerne rovnaké. Sem-tam niekto z nás strelil vedľa. Nevadí. Zážitok úžasný. Radosť a iskričky v mojich očiach len tak žiarili.
Po našom neplánovanom strieľaní sme sa vybrali na prechádzku k mostu slobody. Všetci štyria, ja a kamoška a samozrejme jej snúbenec a jeho brat. Zobrali sme so sebou aj ich buldoga Spajka. Pomaličky sme sa prechádzali a už sme boli na rakúskej strane. Rozhodnutie padlo, že ideme sa pozrieť aj k zámku Schloss Hof. Ukázalo sa, že je otvorený. Kde ja všade tento víkend budem. Fíha. Neváham a pôjdem samozrejme. Pri vstupe sme zistili, že dnu je zákaz psíkov. Kamoška so snúbencom sa rozhodli, že oni dnu nepôjdu, ale ak chceme ísť my kľudne môžeme, oni trošku oddýchnu a pôjdu pomaly smer domov. Vonku bolo nádherne. Prechádzka prospeje všetkým.

Najkrajšie akože rande môjho života. Doposiaľ. Neskutočne krásne záhrady s rozkvitnutými kvetmi všade kde som sa pozrela. Živé ploty nádherne upravené do rovnakých tvarov. Všade samé lavičky a ľudia, ktorí si vychutnávajú začínajúce leto. Pohľad aký sa vidí len málokedy. Je to neuveriteľné. Wow efekt nastal, keď ma chytil za ruku a povedal. Teraz môžeme byť akože pár. Usmiala som sa ako malé dievčatko. Krásny pocit. Sme samy dvaja. Nikoho tu nepoznáme a spolu nám to pristane. Niekedy je lepšie byť ticho a spolupracovať. Pozrela som sa na neho a bol spokojný. Usmieval sa a užíval si prítomnosť, nepozeral do budúcnosti alebo na okolie. Pozeral rovno a rozprával mi o sebe. „Sadnime si na chvíľu.“ V tej chvíli by som zastavila čas. Naveky. Jeho bozky chutili tak dobre, že človek by neveril. Ale bol 1. máj možno preto. Nevysvetliteľné. Prešli sme to celé. Všetko tam bolo premyslené krásne. Schody, fontány, záhrady. Úplne všetko krásne. Po návrate z malého výletu, mi došlo, že teraz to tu bude ešte ťažšie opustiť.

Zamyslene som sa balila domov. Koniec najkrajšieho víkendu od kedy si ich pamätám. Netešila som sa, čo príde vlastne po tomto všetkom. Rozhodnutie bolo na mne, ja som sa chcela vrátiť. Nevedela som ako to dokážem. Ako sa môže splniť sen, keď som ho doteraz ani nemala. Ako môžem opustiť niečo kde som bola celý život. Pozriem sa späť. Nefunkčný vzťah, okolností ku ktorým sa už nikdy nebudem vracať. Stereotyp celý život. Nahraditeľný je každý všade. Vyrieši sa to. Vrátim sa. Určite. Moje myšlienky boli rozlietané na každú stranu. Ak to má byť tak to bude. Potrebujem zmenu. Nie je o tom pochýb. Niečo sa stane, neviem čo ale stane sa. Bude tak ako má byť všetko. Nemôžem sa dočkať…