3. Správny smer...

Cestujem domov. Sedím s kamošom v aute a moje myšlienky zviera chuť sa zaoberať o inom živote. O niečom takom ako moje srdce túži. Byť nezávislá od všetkého čo som doteraz spoznávala a poznala. Zažiť nové okamihy vo svojom živote. Mám sen odísť preč z domu a začať inak fungovať.

Cestujem domov. Sedím s kamošom v aute a moje myšlienky zviera chuť sa zaoberať o inom živote. O niečom takom ako moje srdce túži. Byť nezávislá od všetkého čo som doteraz spoznávala a poznala. Zažiť nové okamihy vo svojom živote. Mám sen odísť preč z domu a začať inak fungovať.

Zameniť stereotyp a byť tam, kde chcem byť. Nebyť na tom istom mieste, neposúva ma to vpred. Úplný stereotyp. Smer mojich myšlienok smerujú tam, kde túžim sa vážne ocitnúť. Celou cestou som rozmýšľala, ako by sa to dalo spraviť. Zmena práce, zmena prostredia, zmena bývania. Spoznať nepoznané. Lákalo ma to oveľa viac ako som si len myslela. Nové podmienky na život. Bola to pre mňa výzva najväčšia akú som vo svojom živote chcela podstúpiť. Verila som si a aj kebyže to nezvládnem, tak sa vrátim domov. Ale určite nebudem myslieť nato, že sa budem chcieť vrátiť domov. Som silná žena. Zvládnem to. S prehľadom. Zaslúžim si byť už šťastná. Hovorila som si, zvládla som aj náročnejšie úlohy v živote. Nik to nemá ľahké. Všetko je len uhol pohľadu.

Neustále som komunikovala s kamoškou. Dennodenne sme riešili veci ohľadom môjho odchodu z domu a zmeny prácu . Všetko sa dá keď sa chce. Nie je o tom pochýb. Práca sa nájde, len treba byť na správnom mieste v správnom čase. Nič nie je ťažké. Len opustiť rodinu. To je najťažšie na celom svete. Mamičku, ocka a všetkých súrodencov vrátane mojich neteriek. Je to správne rozhodnutie? Cítila som bolesť pri srdiečku, koľko sĺz som vyplakala. Chcela som byť s nimi stále. Sú to najkrajšie stvorenia. Deti. Všetky neterky sú ako moje vlastné deti. Rozhodnutie padlo. Domov sa môžem vrátiť kedykoľvek budem chcieť. Cesta domov trvá 5 hodín. Môžem prísť na víkend keď mi bude smutno. Dvere mám otvorené.

Vyskúšam nepoznané. Nie kvôli nemu, ale kvôli sebe. Veľa ľudí v mojom veku odchádzajú od svojej rodiny, aby vyskúšali žiť samy. Je to najlepšie riešenie, ako spoznať svet a hlavne či sa dokážem postarať o seba aj bez pomoci svojej rodiny. Nato som bola pripravená.

Nielenže som komunikovala s kamoškou a snažili sme spolu všetko vyriešiť, komunikovala som aj s ním. On ako hrdina sa tváril, že bude rád, ak prídem ešte, no nevedel si predstaviť, že sa tu nasťahujem. Bol to len spoločný víkend. Sľúbili sme si, že nikdy si nenapíšeme že si chýbame alebo niečo podobné. Nikdy! Proste dostali sme od seba čo sme chceli a hotovo.

Po pár dňoch čo som bola doma, kamoška mi vybavila pohovory. Takže som sa musela vrátiť na otočku. On to samozrejme hneď vedel. Tešil sa. Prekvapujúco som sa tešila aj ja. Niečom na ňom je. Nerozumiem čo. Prečo sa nemôžem zbaviť myšlienky na neho. Veď on ma vôbec nechce. Nerozumiem ničomu. Nechcem ani ja jeho. Som rozhodnutá. Zmením len prostredie kde budem. Zamotávam sa do vlastným myšlienok. Je toho na mňa veľa ? Mám sa hrať na nedobytnú? Skôr on sa hraje na niečo. Veď naša komunikácia sa neprerušila od 1. mája. Prisahám. Celý deň a ešte aj celý večer až do noci. Vedela som všetko. Úprimnosť už od prvej chvíle.

Dnes večer prídem s vlakom večer o 22:35 hod. …