11. Všetko sa dostaví včas

Ráno som vstala, obliekla som sa a bola som neskutočne nervózna z dôvodu, že dnes  ma čakajú pohovory. Možno na prvom poviem rovno, že to beriem. Skúsim si  popritom niečo iné hľadať. Nemusím byť do dôchodku v jednej a tej istej práci.  Skúsenosti mám. Nie je problém. Hlavne potrebujem pracovať, aby som mala z čoho  žiť.

Ráno som vstala, obliekla som sa a bola som neskutočne nervózna z dôvodu, že dnes ma čakajú pohovory. Možno na prvom poviem rovno, že to beriem. Skúsim si popritom niečo iné hľadať. Nemusím byť do dôchodku v jednej a tej istej práci. Skúsenosti mám. Nie je problém. Hlavne potrebujem pracovať, aby som mala z čoho žiť.

Všetko je v tomto štáte rovnaké. Hovorím si. Nevyšli mi tie čo som bola už v polke mája na pohovory. Ani sa mi neozvali. Nevadí, našli si lepších. Každý je v tomto živote nahraditeľný. Je len na mne kde začnem a čo budem robiť. Ako sa zorientujem a ako sa naučím záchytné body aby som sa dostala z miesta na miesto. Aby som sa dostala naspäť domov, to nechcem. Chcela som úplnú zmenu. Tak ju mám. Nech sa páči. Ako na tácke. Pred svojimi očami.
Pohovor som mala okolo obeda. S kamoškou som šla do jej práce a na určitý čas som sa dostavila na pohovor. Moja dovolenka z predchadzajúcej práce mi dovolila nastúpiť až šiesteho júna. Po prvom pohovore som sa rozhodla, že nastúpim. Viem sa dostať tam aj späť. Je to pre mňa základ.
Začnem ako chyžná. Je to určite neskutočná drina aj v slovenských hoteloch. Brigádovala som ako chyžná na zahraničnej praxi skoro pol roka. Mala som ako také skúsenosti a hlavne certifikát. Nebála som sa žiadnej práce. Bála som sa len ako to zvládnem. Podpísala som hneď po pohovore zmluvu, medzitým som ešte po výpis z registra trestov. A bola som oficiálne zamestnaná. Teraz si užijem dovolenku a spoznám mesto v ktorom plánujem ostať. S kamoškou sme pochodili toho dosť. Vedela som sa orientovať a hlavne spoje som vedela ako mi idú a hlavne mi pomohla aplikácia imhd.sk je to najlepšia ako čokoľvek na svete vo veľkom meste. Zadám si zastávky a presne mi ukáže kedy a ako sa dostanem kam potrebujem.
Poslala som správu: „Mám už prácu.“ Odpoveď ako stále došla v momente: „Blahoželám, večer to môžeme osláviť.“ Odpoveď odo mňa: „Teším sa.“
Celý deň mi začal veľmi dobre a ešte šesť dní mam voľno. Konečne. Pocit mať platené voľno je super. Nepoznala som ho doteraz. Stále som si riešila veci vo voľných dňoch. Nepotrebovala som dovolenku. Na žiadnej som dokopy nebola.
Večer sa zmenil zo sekundy na sekundy. Šli sme si sadnúť s kamoškou a jej snúbencom na pivko. On tam nebol. Nemohol bol na pive s kamošom. Zostala som smutná, že všetko tak pekne šlo a zrazu ho neuvidím. Stále som bola na tej fáze, že je mi to jedno. No nebolo mi jedno. Chcela som ho vidieť. Chcela som sa ho dotknúť. Chcela som byť vedľa neho a chcela som vidieť jeho úsmev, ktorý smeruje do mojích očí.
Na terase kde sme sedeli, bolo nám super. Smiali sme sa. Rozprávali o hocičom. Uvoľnená atmosféra úplne. Cítila som sa ako doma. Úplne.
Po hodine možno aj viac ako sme tam sedeli mi došla správa: „Príď k nám na terasu.“
pozrela som na mobil, no nechápala som. Dohodli sme sa predsa, že sa dnes neuvidíme, každý ma vlastný program. No slovo dalo slovo a ja som odpísala: „Neidem k tebe, veď to ani nepíšeš ty.“ Sekunda prešla: „Príď. Ja ťa pozývam.“ ďalšia správa: „Kamoši ťa chcú spoznať, pôjdem ti oproti.“ Pozrela som na kamošku, a ona jasné, že choď. Nebuď trdlo. Ešte som dopila a dojedla čo som mala na stole a A pobrala som sa naproti supermanovi. Stretli sme sa skoro na pol ceste. Predstavil ma ako kamošku s ktorou bol v tatrách a ktorá sa prisťahovala a býva u jeho brata momentálne. Každý pozdravil a sedela som a pozerala. Moje myšlienky boli hocijaké. Momentálne som sa nemala s nimi o čom rozprávať. Spoznávala som ich. Pozorovala som ako sa správajú a o čom sa bavia. Nič som nepoznala o čom sa rozprávali a kde sa čo stalo už vôbec nie. Možno sme tam sedeli do polnoci cca. Predtým sa pozrel na mňa a povedal ideme my už domov. Rozlúčili sme sa a šli sme domov. Odprevadil ma až ku kamoške do obývačky a ostal so mnou. Samozrejme. Ako stále. Nevidel v tom problém. Bral to ako samozrejmosť. Ja som sa tešila. Tešila na neho.
Skoro dve hodiny sme sa rozprávali o všetkom čo sa stalo, a k akým zmenám došlo. Že náš akože vzťah nie je vzťah. Nenamietala som, veď sme sa nepoznali poriadne. Nechala som všetko plynúť ako som len zvládala. Neustále sa snažil udržiavať komunikáciu so mnou. Nesnažil sa nijako ukončiť alebo ma uraziť. Nevedel, že takto môže sa stať, že sa vážne do seba zamilujeme, a bude to čím ďalej tým viac intenzívnejšie. Nechám to tak. Netlačím na nikoho nikdy.
Keď niečo má prísť príde v správny okamih.

Možno skôr ako chceme.