16. Všetko vzniklo nečakane

Samozrejme, že sme došli z majstrovstiev pred polnocou. Mala som dosť. Zaspala som skoro v aute. Cestou domov mi oznámil, že dnes spíme u neho doma. Nevedela som prečo vlastne, ráno vstávam zas o štvrtej. Nechcelo sa mu pravdepodobne sa ráno o pol piatej ísť peši domov. Zastavili sme sa ešte u kamošky, zobrala som si čisté veci a všetko čo potrebujem na ráno.

Samozrejme, že sme došli z majstrovstiev pred polnocou. Mala som dosť. Zaspala som skoro v aute. Cestou domov mi oznámil, že dnes spíme u neho doma. Nevedela som prečo vlastne, ráno vstávam zas o štvrtej. Nechcelo sa mu pravdepodobne sa ráno o pol piatej ísť peši domov. Zastavili sme sa ešte u kamošky, zobrala som si čisté veci a všetko čo potrebujem na ráno.

Došli sme zničení, dali sme sprchu a rozprávali sme sa minimálne do jednej. Výborne. Zasa sa nevyspím, zasa vstávam o štvrtej. To je víkend síce pekný, ale náročný. Mám to zato, že som mu povedala slovné spojenie ľúbim ťa? Alebo mám to zato, že asi to začal cítiť postupne aj on. Neviem si síce vysvetliť ako je možné sa zaľúbiť postupne ale každý má nejaký postup ako nato.

Samozrejme, že ráno som vstala ako obarená a keď som si predstavila, čo ma čaká ani to nepomohlo vstať z postele. Spí sa mi pri ňom veľmi dobre. Keď ma objíma cítim sa skvelo. Pohľad na neho stál zato. Ja úplne nevládna som sa ani neviem ako dala dokopy a už som ho budila, aby mi šiel otvoriť dvere dole. Inak by som sa nedostala von z paneláku. Každý panelák má taký pípač, ktorý slúži na otváranie bytov a hlavne nato, aby sa sem nedostali nepovolaní.

Cestou do práce v autobuse som rozmýšľala ako všetko vzniklo nečakane. Ako mi je s ním lepšie, keď som to dostala zo seba. Môžem byť sama sebou a nemusím skrývať svoje city. Môžem mu to povedať kedykoľvek a on sa usmeje a pobozká ma.

Dnes je nedeľa práce bude zasa veľa ale ani nebudem vedieť a pôjdem domov. Príde asi znova po mňa a pôjdeme sa prejsť.

Zbožňujeme spoločné prechádzky. Vtedy si vieme všetko povedať. Hlavne sme vedľa seba a drží ma za ruku ako svoju ženu. Ak to môžem tak nazvať. Smejeme sa a stále prichádzame na ďalšie a ďalšie spoločné témy.

Aj tak bolo všetko, ako som predpokladala. Prišiel. Prechádzka padla vhod. Bolo zasa krásne teplo. Dnes som si dala zmrzlinu aj ja.

Pri prechádzke ma chytil okolo pása a pritiahol si ma k sebe. S nemým úžasom som na neho pozrela a nevedela som čo mám očakávať. Pozrel mi upreným pohľadom do očí a povedal: „Od prvého mája sú to tie najkrajšie chvíle s tebou.“ Mne sa rozbúchalo srdiečko tak veľmi, že skoro som odpadla v jeho náručí. Nevedela som ako je to možné. Ako niečo tak silné môže vzniknúť nečakane. Ako človek si predstavuje niečo a sa mu to splní. Možno myšlienkami si prinesie do života, ten krajší kúsok svojho života a viac krajších dní. S úsmevom som mu to opätovala a súhlasila, že sú to najkrajšie chvíle aké som za posledné roky zažila. Bolo to na nás rýchle všetko okolo. Ale cítili sme sa spolu veľmi dobre. V okolí nás sa samozrejme veľa ľudí čudovalo, ako je to možné. Ako on, ktorý nemal rád východ si nakoniec našiel no alebo lepšie povedané ona si našla jeho. Je to nevysvetliteľný jav, ktorý je tak silný, že pri pohľade na neho prestanete sa trápiť. Ako cítite, že je to skutočná láska, aj keď vaše pochybnosti určite sú a stále budú. Neviem, čo by mohlo byť ako dôkaz lásky viac než to, že pri niekom sa cítite stále sama sebou.

Človek sa nikdy pre nikoho nedokáže zmeniť. Zmeniť sa je veľmi ťažko. Každý ma svoju minulosť, no tá sa nerieši. Rieši sa prítomnosť a budúcnosť. Je to podstatnejšie ako minulosť. Čo bolo sa nemení. Čo bude vieme zmeniť určite.

Nie vždy sa dá všetko zariadiť ako si predstavujeme. Príde chvíľa alebo okamih, keď nebudeme vedieť ako reagovať…