10. Z východu na západ

Posledné dni doma. Neverila som ani sama sebe, že všetko je zariadené a ja idem preč. Neviem na ako dlho. Neviem či budem spokojná. Neviem či si nájdem prácu. Neviem či budem mať kde bývať. Neviem či sa budem vedieť orientovať v hlavnom meste. Neviem či dokážem vydržať a byť bez rodiny.   Moje pochybnosti sa čím ďalej tým viac vytrácali. Začala som si veriť. Všetko sa dá zvládnuť. Ak nebudem vedieť, tak sa spýtam vygooglim, nevidím v tom žiadny problém. Chcela som zmenu. Zmenu úplnú.

Posledné dni doma. Neverila som ani sama sebe, že všetko je zariadené a ja idem preč. Neviem na ako dlho. Neviem či budem spokojná. Neviem či si nájdem prácu. Neviem či budem mať kde bývať. Neviem či sa budem vedieť orientovať v hlavnom meste. Neviem či dokážem vydržať a byť bez rodiny. Moje pochybnosti sa čím ďalej tým viac vytrácali. Začala som si veriť. Všetko sa dá zvládnuť. Ak nebudem vedieť, tak sa spýtam vygooglim, nevidím v tom žiadny problém. Chcela som zmenu. Zmenu úplnú.

V práci to ubiehalo pekne. Zaúčala som kamošku Lenku, na moju pozíciu. Postupne všetko zvládla a ja som bola šťastná. Koniec koncov jej sa v tom butiku, páčilo, takže vzťah k tej práci bude fungovať ako z mojej strany.
Zbalená. Všetko v obrovskom kufri a minimálne ďalšie tri tašky. Je toho dosť. Nevadí. Ide leto, zimné veci si nechám ešte doma. Neviem či sa nevrátim, ako dlho vydržím a či vôbec budem potrebovať oblečenie na zimu.
Stále nemôžem uveriť, že dnes cestujem. Pred mesiacom som šla na predĺžený víkend a dnes sa sťahujem. Je neuveriteľné ako čas beží a ako rýchlo sa dá všetko zariadiť.
Správa: „Vážne, už dnes cestuješ? Teším sa.“ Môj superman sa teší. Skvelý pocit, že niekto tak ďaleko na vás myslí a tvári sa, že ho nezaujímate. Neopísateľné je zažívať niečo tak intenzívne a silné. Môj úsmev sa rozrástol a moje srdce bilo neuveriteľným tepom. Konečne. Dnes.
Do hlavného mesta som šla s bratom mojej švagrinej. Dorazili po mňa okolo pol siedmej večer. Moje tašky skoro nevošli do kufra. Nakoniec všetko vošlo do poslednej tašky. Smer určený. Cesta netrvá dlho, jedine ak by boli zápchy ale tak večer nič nebýva na cestách. Spokojne som sa rozlúčila so všetkými. Slzičky som mala na krajíčku. Nemôžem plakať. Neidem na Mars ani do Ameriky. Dá sa prísť kedykoľvek domov a byť so všetkými.
Moje myšlienky sa sústredili hlavne na pondelok. Zajtra mám naplánovaných šesť pohovorov. Myslím si si, že určite mi jeden vyjde. Možno prvý a možno posledný. A prácu si nájdem. Bez práce nebudem určite. Teším sa na nových ľudí. Teším sa na zmenu prostredia. Teším sa na spoznávanie nepoznaného. Samozrejme teším sa aj na neho. Teším sa na jeho úsmev, dotyky, objatia, prekvapenia, bozky a hlavne na všetko čo budeme spolu zažívať. Ak budeme vlastne spolu. Nič nie je isté. Idem hlavne pre zmenu prostredia a skúsiť niečo iné ako doteraz. Neidem za ním a on to možno chápe. Neviem. Nepýtala som sa.
Cesta trvala večnosť. Nevedela som sa dočkať, kedy vystúpim zoberiem kufre, ľahnem si a zaspím. Náročný deň mám za sebou, ale aj pred sebou. Je skoro polnoc a my vchádzame do hlavného mesta. Konečne. Vydýchla som si. Som tu. Nevidím nič. Len nočné lampy osvetľujúce cesty a v diaľke ulice, no samozrejme aj svetlá v izbách panelákov.
Nekonečná cesta končí o pár minút vystupujem. Kamoška ma už čaká pri jej vchode, aby mi pomohla zobrať kufor a ja nesiem tašky. Rozlúčila som sa s chalanmi a zatvorili za mnou dvere.
„Vitajte slečna v hlavnom meste!“ s úsmevom ma privítala kamoška.
Vyniesli sme k nim do bytu kufor a tašky. Nevybalili sme nič. Jedine pyžamo. Všetko zvládneme ráno. Máme čas. Ja unavená z cesty som ledva dokráčala do kúpelne, dala sprchu a už aby som ležala.
Nečakal ma. Nebol tam. Bola tam len kamoška so snúbencom. On spal doma. Neprišiel ma privítať. Mal za sebou náročný deň. Chcel si oddýchnuť. Uvidím ho možno zajtra. A možno nie. Neviem. Ja mam pohovory potom s kamoškou dáme kávičku. Neriešim vôbec čo bude. Ak ho mám stretnúť, tak ho stretnem. Sústredím sa hlavne, aby som sa mohla zamestnať a zmeniť si trochu život.
Každá chvíľa v živote prináša nové skúsenosti…