6. Zoberiem ťa do neba

Moje telo sa začalo chvieť. Je to tu. Sedela som doteraz ako tak v kľude na terase a pila si kávičku. A zrazu po rozhovore, že mám ho ísť čakať na zastávku sa vo mne ocitli zmiešané pocity. Nevedela som do čoho idem. Netušila som vážne, čo môžem očakávať od tohto spoločného víkendu.

Moje telo sa začalo chvieť. Je to tu. Sedela som doteraz ako tak v kľude na terase a pila si kávičku. A zrazu po rozhovore, že mám ho ísť čakať na zastávku sa vo mne ocitli zmiešané pocity. Nevedela som do čoho idem. Netušila som vážne, čo môžem očakávať od tohto spoločného víkendu.

Ako sa v mojej hlave premieľali myšlienky jedna cez druhú. Sedela som už mi mojej mamke v aute a ona ma odviezla na zastávku. Nemám to ďaleko možno pár metrov, ale keďže mamka mala cestu okolo priviezla som sa tam ako princezná. Prešla na druhú stranu a čakala ho. Úprimné povedané nesmierne som sa tešila, hlavne nato, že budem vedľa neho. Vôbec som si neuvedomovala, že to budú tri dni len pre nás.
Moje oči v sekunde zazreli auto so smerovkou. Je tu. On precestoval celé Slovensko, aby prišiel vzal ma a odišiel na víkend do Tatier. Wow. Neopísateľný pocit šťastie, keď pre Vás niekto sa tak odváži prísť. Je nemysliteľné aby pred ním niekto to pre mňa spravil. Aby niekto navrhol spoločný víkend. Aby niekto chcel byť so mnou sám. Úplne sám. Po mojom tele prebehli zimomriavky, a to som si len sadla k nemu do auta. Pocit byť zas a znova vedľa neho je úžasný. Pozrela som sa na neho. Privítala som ho bozkom. Jeho oči žiarili šťastím. Dorazil. Šťastne. Mal za sebou náročnú cestu zo západu na východ. Zvládol to bravúrne.
Pred odchodom na náš spoločný víkend sme si dali ešte kávičku a vyrazili sme. Celou cestou sme sa rozprávali o hocičom. A verili sme, že nám spoločne bude najlepšie ako sa len dá. V momente keď sme vystúpili pred hotelom sa nám nesmierne uľavilo, že sme tam. Jeho prenikavý pohľad a úsmev na tvári mi len zaistil, že tento víkend bude nezabudnuteľný.
Ubytovali sme sa za pár minút. Prvý spoločný výlet bol okolo Štrbského plesa. Je pravda, že ja som tam bola nespočetne veľa krát, no on nebol ani raz. Trošku som sa vcítila do roly sprievodcu. Vôbec mi to neprekážalo. Cítila som sa šťastná a plná radosti, že mu môžem všetko ukazovať. Prešli sme celé okolie. Počasie nám prialo a my sme sa neustále držali za ruky. Nemohli sme sa od seba ani len na sekundu vzdialiť. Bolo to neskutočne krásne. Rozprávali sme si rôzne príbehy z obdobia čo sme sa nepoznali. Smiali sme sa. Stále si našiel príležitosť aby ma pobozkal. Môj úsmev a šťastie ma neopúšťalo, ani keď som bola skutočne hladná. Po skutočne dobrom jedle sme sa vrátili na hotel. S úsmevom sme si dali wellness. Po náročnom dni sme sa rozhodli, že si konečne oddýchneme a do niekoľkých minút sme zaspali.
Najkrajšie ráno za posledné dni bolo, keď som sa zobudila vedľa neho. Pozorovala som ho ako spí. Spokojný výraz tváre mi potvrdil, že sa v mojej spoločnosti cíti výborne. Som šťastná.
Pri raňajkách sa o mňa postaral ako muž mojich snov. Po výdatnom jedle sme sa rozhodli, že pôjdeme na Lomnický štít. Tento môj sen ísť tam bol asi od základnej školy, kedy som sa o ňom dozvedela na hodinách vlastivedy.
Nebol to už sen. Bola to jednoznačná skutočnosť.
Dnes si len moja, beriem si ťa do neba…